Môj manžel a ja sme boli manželia 20 lat. Pracovala som, starala sa o rodinu a vychovávala nášho syna. Všetko spočívalo na mne a môj manžel celé tie roky zarábal skromný príjem a nikdy nepomáhal s domácnosťou.
Nikdy sa tiež nezaujímal o život svojho syna. Nezaujímalo ho, kam chodí alebo ako študuje. Tak som ho musela sama hľadať po dvoroch a vytiahnuť ho zo zlej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že môj manžel doma len spal a ráno chodil do fabriky. Za prácu tam dostával malý plat, ale aj tie peniaze míňal na seba. To všetko mu nebránilo v tom, aby sa považoval za hlavu rodiny. Jeho priatelia nás často navštevovali. Sedávali dlho do noci a ja som potom ešte hodinu umývala riad a upratovala.
Aby som vyžila, musela som aj ja neustále pracovať. Často som bola v práci od rána do večera a ani som si nevšimla, keď sa môj syn zblížil s otcom. Začali spolu tráviť veľa času. Môj syn si vzal príklad z môjho manžela.
Urobil som zo seba sluhu vo svojom vlastnom dome. Nikto sa nezaujímal o moje záležitosti ani o moje blaho. Jediné, čo môjho syna a manžela zaujímalo, bolo jedlo a peniaze.
Keď syn vyrástol, presvedčila som ho, aby išiel na odbornú školu a stal sa mechanikom. Dúfala som, že si v budúcnosti bude môcť zarobiť nejaké peniaze. Nechcel sa však učiť, a tak ho veľmi rýchlo vyhodili.
To bola posledná kvapka. Rozhodla som sa podať žiadosť o rozvod. Kúpila som si jednoizbový byt a nechala som syna s manželom žiť samého. Potom sa mi žilo oveľa ľahšie, pretože som už nemusela upratovať po iných ani variť….
A môj syn už odo mňa nežiadal peniaze. Predtým vždy manipuloval s mojimi materskými citmi, aby získal dávky pre seba. A keď som ho požiadala, aby sa spamätal a zmenil, len súhlasne prikývol, ale ani ho nenapadlo to urobiť.
Neskôr som sa druhýkrát oženil. Môj nový manžel sa ukázal ako citlivý a starostlivý. Nasťahovali sme sa do jeho bytu a ja som si prenajala vlastný. Môj bývalý manžel a syn sa o môj život nezaujímali, ale keď syn zistil, že žijem s iným mužom, povedal, že mu musím odovzdať svoj byt. Argumentoval tým, že ja som si už zabezpečila byt a on potrebuje svoj vlastný kút.
Predtým som im však prenechala náš trojizbový byt so všetkým nábytkom, spotrebičmi a vecami. Nie je to dosť? Prečo musím uspokojiť svojho syna tým, že obetujem svoj byt?
Potom začal pravidelne prichádzať a volať. Dokonca žiadal peniaze nielen odo mňa, ale aj od môjho manžela.
Nielenže ma syn obvinil, že som zlá matka, ale poštval proti mne aj môjho bývalého manžela. Snažil sa ma presvedčiť, aby som sa vzdala bytu, pretože skôr či neskôr ho môj syn aj tak získa.
Nakoniec toho mal môj milovaný dosť. Dostal pracovnú ponuku v inom meste a ja som súhlasila, že sa s ním presťahujem. Moje nádeje, že sa môj syn zmení, už dávno vyhasli.
Predali sme naše byty, získali peniaze a kúpili dom.
Odvtedy uplynul rok a môžem s istotou povedať, že som sa nemýlila. Teraz sa teším z každého dňa a už si nespomínam na svoju bývalú rodinu, ktorá si ma nevážila a bola mi len na príťaž.
Čo by ste robili, keby ste boli tou ženou?
