Keď som sa od sestry dozvedela, že sa moja dcéra vydáva, bola som ohromená. Svoju bývalú manželku som navštívil skoro ráno a radosť na jej tvári sa nedala poprieť. Srdečne ma privítala, dokonca ma pohostila domácimi čerešňovými knedľami, ktoré som si s chuťou vychutnal.
Počas tejto návštevy som jej odovzdal obálku s peniazmi na svadbu našej dcéry, hoci spomenula, že mladomanželia majú v úmysle pokryť náklady sami. Môj príspevok by sa teda použil ako dar,
hoci moja bývalá manželka sa ešte nerozhodla, čo kúpi. Keď som ju pozoroval, nemohol som si nevšimnúť jej novonadobudnutú mladosť. Zdalo sa, že moja neprítomnosť jej priniesla šťastie. Uvedomil som si to, keď som si všimol zmeny v byte a prítomnosť predmetov vrátane mužského ruksaku a topánok, ktoré naznačovali, že sa pohla v živote ďalej, a to naplno.
Prítomnosť luxusných toaletných potrieb a zmeny v interiéri ešte jasnejšie hovorili o jej novom živote bezo mňa. Keď som sa snažil stráviť tieto zmeny, naše jedlo prerušil telefonát. Počul som útržky rozhovoru o nakupovaní a preložení výletu k moru.
Cestou domov som mal zmiešané pocity, premýšľal som o čase, ktorý sme strávili spolu ako rodina, a spochybňoval som svoj súčasný stav nespokojnosti, dokonca aj kvôli takej jednoduchej veci, ako je nedostatok domácich knedlí. Priepastný rozdiel medzi mojím súčasným životom a zjavným šťastím mojej bývalej manželky ma prinútil zamyslieť sa: čo je v živote naozaj dôležité?
