Mám 56 rokov! Nedávno som sa vydala za muža v mojom veku. Myslela som si, že som konečne našla šťastie.
Už som plánovala spoločné výlety a exkurzie. Snívala som o tom, aké to bude romantické a krásne. Ale nakoniec všetko dopadlo úplne inak, nie tak, ako som si to naplánovala a vysnívala.
Po svadbe som sa presťahovala k manželovi a prenajala svoj byt nájomníkom. Všetky domáce práce som musela robiť sama, manžel mi s ničím nepomáhal.
Zároveň však vyžadoval, aby bol dom čistý a uprataný. Bol veľmi vyberavý, čo sa týka jedla, nechutnalo mu nič, čo som uvarila.Po čase mi manželstvo začalo liezť na nervy. Poslednou kvapkou, ktorá v našom dome zlomila ťavu, bolo manželovo malé vnúča.
Manželove deti nás prišli navštíviť. Potom sa mu prihovorili. Rodičia nechali vnúča v opatere jeho starého otca a sami odišli na dovolenku.
Všetka zodpovednosť za starostlivosť o dieťa padla na moje plecia, pretože môj manžel neprejavoval voči vnukovi veľa rodinného citu.
Malého som musela sama vodiť na prechádzky, dávať mu lekcie, kŕmiť ho a hrať sa s ním.
Na takýto vývoj som nebola pripravená. Nemám vlastné deti. A takéto veci ma veľmi znervózňujú, je to jednoducho úspech.
Môj život sa od svadby len zhoršil oproti tomu pred ňou. Nemám na seba čas a čoraz častejšie začínam uvažovať o rozvode.
