Po svadbe s Paulom sme začali bývať v byte mojej matky. Paša k nám chodil na návštevu z dediny a býval tam v prenajatom byte.
Matkin byt bol trojizbový, takže by v ňom bolo dosť miesta pre všetkých. A moja mama je veľmi priateľský a prispôsobivý človek, takže som nepochyboval, že si budeme rozumieť. Nie hneď, ale všimla som si, že maminino správanie sa so sťahovaním zmenilo.
Začala čoraz menej vychádzať z izby. „Mami, vadí ti nejako Pašinova prítomnosť? Mama nad ním mávla rukou a povedala, že všetko je v poriadku.
Myslela som si, že je len zmätená a časom si zvykne. Jedného dňa som prišla po práci skôr domov a počula som, že z nášho bytu sa ozýva množstvo krokov.„Tatiana Petrovna, už som ti stokrát hovoril, aby si prestala pri chôdzi trepať nohami, je to otravné! A jedz vo svojej izbe, nevieš sa poriadne najesť, vždy všetko vyleješ! Prudko som vošla do bytu.
Mama sedela na gauči schúlená do klbka a Paša nad ňou stál ako veľký kôň.
Len čo ho uvidela, bol ako plachta.
– Zober si svoje veci, – povedal som chladne, – si úplný hlupák, ako sa môžeš rozprávať s mojou mamou, keď bývaš v jej dome? Snažil sa ospravedlniť, bľabotal a bľabotal, ale ja som ho nepočúvala a začala som si zbierať veci.
