“Každý rok ku mne na Veľkú noc chodila celá rodina. Moje deti, moja sestra a jej rodina, niekedy aj svokra mojej dcéry. Bola som zvyknutá, že všetci sa u nás zastavili v pohotovosti. Vždy som sa napĺňala ako pani domu a neočakávala som, že mi niekto pomôže. Situácia sa zmenila pred dvoma rokmi. Ovdovela som a jediný dôchodok znamenal, že si nemôžem dovoliť žiť na svojej bývalej úrovni. Na dennej báze sa mi nejako darí vychádzať s peniazmi, ale Vianoce… No čo si budem klamať, nemôžem si ich dovoliť. Vymyslel som si hodnovernú výhovorku pre rodinu, ale pravda je taká, že budem sedieť sám, lebo sa hanbím povedať pravdu.”
Som žena v domácnosti
S manželom sme sa dokonale dopĺňali. Rozhodne bol mojou druhou polovicou. Celý náš život sme žili v súlade a spolu. Dočkali sme sa troch detí a, neskrývam, rodina mi dávala naplnenie. Na niekoľko rokov som nechala kariéru bokom a úplne som sa venovala deťom a domácnosti. Tak sme sa s Jankom rozhodli. Veľa zarábal, mohli sme si to dovoliť. Neskromne by som povedala, že sme mohli deti pustiť do sveta so značným majetkom. Každému z nich sme kúpili byt a zabezpečili im vzdelanie.
Túto familiárnosť som si odniesol z domu. So sestrou sme vždy prechovávali veľkú vďačnosť a úctu k rodičom. V skutočnosti sme po ich smrti držali spolu a mohli sme sa na seba spoľahnúť vo všetkých situáciách.
Na materskej a rodičovskej dovolenke som strávila celkovo osem rokov. Našťastie, návrat k mojej profesii bol pre mňa bezproblémový. Bola som učiteľka a aj po návrate do práce som svoju prácu zosúladila s úlohou mamy a dobrej manželky. U mňa doma bola vždy teplá večera, k nej domáci koláč, upratané v každom kúte.
Bol som tiež majstrom rodinných stretnutí. V našom dome sa vždy konali silvestrovské večierky, grilovačky a honosné párty. Taký bol môj manžel. Jednoducho som sa realizovala ako žena v domácnosti!
Nemôžem si dovoliť Vianoce
Odkedy sa deti presťahovali na vlastnú päsť, o to viac sa teším na rodinné stretnutia. Presťahovali sa po krajine, takže nedeľné večere neprichádzali do úvahy. Všetci vedeli, že rada hostím svojich blízkych, a ani sa nepokúšali zmeniť svoje plány.
Pred dvoma rokmi sa moja situácia obrátila naruby. Janek zomrel na infarkt. Nečakane som zostala sama vo veľkom dome s jedným dôchodkom. Samozrejme, to pre mňa spočiatku nebolo najdôležitejšie, ani som nepomyslela na to, že finančne to bude ťažšie. Dlho som žil v zúfalstve. Nakoniec som si však uvedomil, že okrem životnej lásky som prišiel aj o finančné zázemie. Vzala som si manželov dôchodok, pretože z učiteľského dôchodku by som žiť nemohla, ale aj tak je to veľmi ťažké.
Naučila som sa žiť skromne, ale hrdosť mi stále bráni priznať svojim deťom, aké je to ťažké. Predstieram, že to stále zvládam, pretože im nechcem pridávať starosti. Vianoce som oslávila ako zvyčajne. Požičala som si od kamarátky a nejako som to zvládla. Žiaľ, vidina nadchádzajúcich Vianoc ma desí. Prvýkrát ich nebudem tráviť so svojou rodinou.
Tak veľmi sa hanbím priznať, že mám finančné problémy, že som klamal, pretože si jednoducho nemôžem dovoliť stráviť Vianoce tak ako vždy. Svojim deťom a sestre som povedala, že Veľkú noc tento rok strávim s kamarátkou, ktorej zomrel manžel. Povedala som, že viem, aká je to bolesť, a že ju nemôžem nechať samu. Uverili mi. So smútkom, ale povedali, že rešpektujú moje rozhodnutie.
Predo mnou sú prvé osamelé Vianoce v mojom živote. Samozrejme, že nejdem ku kamarátke, hoci ona vlastne nedávno ovdovela, trávi tento čas so svojím synom. Ani ja som sa jej nepriznala, pretože jej nechcem v tomto ťažkom období pridávať starosti. Neviem, ako to zvládnem. Už len tá myšlienka mi láme srdce….
