Stále sa nemôžem upokojiť. Pred týždňom som musela vyhodiť syna z bytu. V skutočnosti neľutujem, čo som urobil. Sám o to požiadal. Spolu so svojou ženou. Prišiel som domov z práce a našiel som tam nepozvaných hostí. Vždy som bol rád, keď ma syn navštívil.
Ale pred šiestimi mesiacmi sa stalo niečo, čo som rozhodne nečakal. Prišiel som domov z práce a uvidel som svojho syna. Sedeli pri stole spolu s Olou (to je moja švagriná). Ona krájala párky na sendviče a môj syn si pri stole čítal noviny. Uvidel ma a začal sa usmievať:
– Ahoj, mami! Rozhodli sme sa ťa navštíviť, – povedal syn.
To je skvelé! Som šťastná, keď ma navštívia. Hneď som si neuvedomila, že Xavier sa votrel, lebo sa chcel nasťahovať do môjho bytu. Rozhodla som sa súhlasiť. Veď som predsa matka!
Ukázalo sa, že ich z bytu vysťahovali z dôvodu, že neplatili nájomné. No to sa dalo čakať. Už dávno som im povedala: ak si nemôžete dovoliť takýto byt, prenajmite si niečo lacnejšie. Ale nie, oni chcú bývať v centre, takže byt má dobrú rekonštrukciu
– Prečo ste mi nepovedali, že prídete, začala som sa čudovať.- Mami, dlho sa nezdržíme. Už si hľadám bývanie, do týždňa sa odsťahujeme,“ sľúbil jej syn.
To je v poriadku, týždeň prejde rýchlo, nie je to rok. Súhlasila som. Som predsa matka, musím synovi pomôcť. Keby som vtedy vedela, ako veľmi budem toto rozhodnutie ľutovať
…. Moja švagriná bola oveľa horšia, ako som si myslela. Takú drzosť som od nej nečakala.
Týždeň ubehol veľmi rýchlo. Xavier ani Ola sa však nikam nechystali. Situácia sa začala zásadne meniť. Mladá rodina sa cítila ako doma. Rýchlo som si uvedomil, že syn si prestal hľadať nájomné bývanie. Dobre, prižmúrila som nad tým oči. Jedna vec ma však začala nepríjemne prekvapovať – správanie mojej švagrinej.
Ola nechcela pomáhať v domácnosti. Keď už bývaš zadarmo, pomôž aspoň s domácimi prácami, napríklad s prípravou obeda alebo večere, s upratovaním bytu. Aspoň po sebe upratuj! Myslím, že to žiada príliš veľa.
Ola nepracuje. Keď Xavier nie je doma, nevie, čo so sebou. Najprv ide ku kamarátke a potom sedí a pozerá televíziu. Tento postoj ma strašne rozčuľuje.
Prejde mesiac, potom ďalší… Raz som Ole povedala, že by si mohla hľadať prácu. Mala by viac peňazí a nenudila by sa. Keď to počula, hneď sa nahnevala a povedala, že oni vedia lepšie žiť!
Zdá sa, že ich podporuje, lebo nemusia platiť za komunálne služby a nájom, za jedlo – jednoducho si užívajú život! Čo mám robiť? Nemôžem ani nič povedať, lebo hneď vypukne hádka.
Prišiel moment, keď som si uvedomila, že už toho mám dosť! Dostalo sa to do bodu, keď som úplne zabudol, ako sa tešiť zo života. Vracal som sa domov z práce a vedel som, že si dám večeru a oddýchnem si. S príchodom našej mladej rodiny sa všetko zmenilo. pred týždňom som ležal a uvedomil som si, že nemôžem nijako zaspať.
Vo vedľajšej izbe bola nahlas pustená televízia a môj syn so svokrou pozerali nejaký program a smiali sa. Bavili sa tak a ja som ráno musela vstávať do práce.
Nechcela som byť ticho. Išla som k nim a povedala som:
– Ako dlho to ešte bude trvať?
Xavier a Ola sa na mňa prekvapene pozreli.
– Ako dlho sa ešte budete takto správať? To nikto nepomyslel na to, že sa potrebujem vyspať? – Rozhodol som sa im to vysvetliť.
Vtedy začala hovoriť Ola:
– Mária, prosím ťa, nezačínaj škandál! Dokončíme sledovanie programu a vypneme televízor.
Môj syn sa tiež rozhodol zapojiť do rozhovoru:
– Mami, nepreháňaj! Prečo začínaš hádku?
Potom som vybuchla. Začala som na nich kričať, aby okamžite vypli televízor. Pravdepodobne by sa to tým aj skončilo, keby moja švagriná nezačala prevracať očami. Zbaľte si veci a vypadnite!
– Počujem vás: zbaľte si veci, máte čas do zajtra!“ povedala som im.
Keď som sa otočila, aby som išla do svojej izby, počula som, ako sa švagriná začala chichotať. Bolo to dostatočne drzé, aby som sa rozhodla nečakať do zajtra. Našiel som tri tašky a začal som do nich baliť veci svojho syna a jeho manželky.
Snažili sa ma zastaviť, ale nemohli. Povedal som im, že ak sa nevysťahujú, okamžite zavolám políciu. Zbalila som ich veci a vyhodila ich za dvere. Xavier a Ola sa pokúšali niečo povedať, ospravedlniť sa, ale bolo už neskoro.
Nemienila som im dovoliť, aby sa ku mne takto správali.
V tú noc som vyhodila syna a nevestu z bytu a vzala som si kľúče od vlastného bytu. Netuším, kam išli, ale myslím, že si ľahko našli miesto, kde strávia noc. Majú veľa priateľov a okrem toho Ola má rodičov, ktorí by im mohli dovoliť, aby sa k nim nasťahovali.
Rozhodnutie, ktoré som urobila, neľutujem a myslím, že som urobila správne.
