“S manželom sme spolu už viac ako 40 rokov. Minulý rok sme bohato oslávili ďalšie výročie svadby. Celý život sme spolu tvrdo pracovali na farme. Nikdy sme nechodili na dovolenky, nechodili sme do kina, divadla ani na vidiecke večere. Teraz, keď sme na dôchodku, si chceme užívať život. Verím, že si to zaslúžime. Ale iní na nás ukazujú prstom a dokonca sa nám vysmievajú. Pretože si myslím, že by sme mali stále sedieť doma a sťažovať sa na svoju ťažkú situáciu. A to ja nechcem!”
Kedy som naozaj musel žiť?
Zamilovala som si prácu na farme. A potom som sa zamilovala do muža, ktorý sa o tú farmu staral so mnou. V zhode sme kráčali ruka v ruke viac ako 40 rokov, nikdy sme sa nesťažovali, že treba niečo urobiť, ani sme nevstávali skoro, keď vyšlo slnko.
Bolo treba sa starať o zvieratá a o dosť hektárov. Môj manžel vychádzal na polia za úsvitu a vracal sa domov, keď sa zotmelo.
Ja som sa medzitým starala o dvor a zvieratá. Mali sme kravy a ovce a dosť sliepok, aby sme mali vajcia.
Mali sme len ošípané na porážku.
Samozrejme, pracoval som na poli
Vždy bolo čo robiť. A všetko sme sa snažili robiť sami. Ostatní odchádzali na dovolenku a my sme pleli repu alebo začínali žatvu.
Takto vyzerá práca farmára. Alebo aspoň kedysi to tak bolo. Teraz si niektorí ľudia môžu dovoliť pohodlie. My sme si ich dovoliť nemohli. Ale nesťažovali sme sa. Namiesto toho sme si vždy hovorili, že jedného dňa pre nás prídu lepšie časy a my začneme naozaj žiť.
A to sme aj urobili
Predtým sme hovorili: „Nikam nechodia, nikam nejazdia.“ Niekedy sme si z toho robili srandu. Teraz na nás tiež ukazujú prstom, pretože máme 60 rokov a konečne sme si začali užívať život.
Niekam pôjdeme, pôjdeme do kina alebo do reštaurácie.
Nedávno som zverejnil fotografie svojej večere. Mám veľa priateľov na FB a jedlá boli chutné a krásne naaranžované, tak som sa rozhodla urobiť mini reklamu reštaurácii.
Pod fotkami sa objavili komentáre typu „Kto si nemôže dovoliť byť bohatý“ a mne to bolo trochu ľúto. Ale jeden komentár mi naozaj zdvihol náladu. Niekto napísal:
Aspoň jeden pár, ktorý večne nefňuká, ale jednoducho si užíva život.
Som rada, že existujú ľudia, ktorí nami neopovrhujú, pretože chceme žiť. Kedy na to máme mať čas? Sme čoraz starší a starší. Moja prosba pre všetkých: nemá cenu počúvať, čo o nás hovoria. Robme to, čo nám prináša radosť. Koniec koncov, toto je náš život a nikto ho nebude žiť za nás.
