Moja matka má už viac ako 60 rokov. Otca sme stratili pred 15 rokmi. Najprv žila sama vo veľkom trojizbovom byte. Časom však pozvala mňa, môjho manžela a nášho novorodeného syna, aby sme sa k nej nasťahovali, keďže sme v tom čase bývali v nájomnom byte. Súhlasili sme, pretože vnuk by mohol byť pre mamu záchranou. Okrem toho by nám neuškodilo ani to, že nás bude podporovať. Takto sme žili.
O dva roky neskôr sa mi narodil druhý syn. Zdalo sa, že všetko je v poriadku. Veď byt bol veľký. Mama mala vlastnú izbu, nikto nikoho neobťažoval. A tak roky plynuli, naši synovia rástli, chodili do školy, mali svoje vlastné aktivity. Samozrejme, viac času trávili so svojimi kamarátmi ako s nami, najmä s babičkou.
A potom mama začala nariekať. Začala si vymýšľať nejaké ochorenia, aby mohla častejšie chodiť na kliniku. Pravdepodobne preto, že v rade bol vždy niekto, s kým sa mohla porozprávať. V jednom takomto rade stretla nového obdivovateľa. Dobrého starčeka – takmer sedemdesiatnika – len slabej povahy, pretože ho rodina večne utláčala.
Z detstva si ešte pamätám, ako mama kŕmila a niekedy aj ťahala domov túlavé psy a mačky. Mala také dobré srdce, a tak začala pomáhať tomuto mužovi aj tentoraz. Vždy prišiel k nám domov v starých, obnosených šatách. Hovoril, že jeho syn mu berie celý dôchodok. Došlo to až tak ďaleko, že ho mama pozvala, aby sa k nám nasťahoval. Začalo nám byť tesno, a tak mama povedala, aby sme sa odsťahovali.
Rozhodla sa, že chce na staré kolená žiť pokojný život a nie neustále stáť pri sporáku a upratovať po ostatných. A ako je to s nami? Starší syn končí školu a plánuje sa presťahovať do hlavného mesta. Mladší je rozhodnutý ísť na budúci rok na vojenskú školu.
Máme nejaké úspory, ale všetky pôjdu na zaplatenie vzdelania detí. A teraz musíme niekde bývať. Myslím, že si prenajmeme byt. Možno sa nám podarí získať prostriedky na hypotéku….
Rozhodli sme sa porozprávať s matkou. Vysvetlila som jej, že deti sa čoskoro odsťahujú a my s manželom budeme v inej izbe a ona si nás ani nevšimne. Navyše už nie sú malé a čoskoro budú samy potrebovať starostlivosť. Vtedy budeme môcť pomôcť. Ale ona nechce ani počúvať. Vyhadzuje nás von. Nuž, sama to chcela, nech neočakáva našu pomoc v blízkej budúcnosti.
