“Moja rodina ma už chce vziať do hrobu. Nepozerajú sa na to, že ja, hoci mám 83 rokov, vôbec nejdem do hrobu. Cítim sa zdravý a mám pred sebou ešte veľa rokov života. Napriek tomu si zrejme myslia, že to bude inak a že odídem a oni budú zdieľať môj odkaz. Ach, mýlili by sa… Dúfajú, že po mne zostane veľký odkaz? Nuž, postarajú sa o to, aby sa to počítalo.”
Mám deti, mám vnúčatá
Netajím sa tým, že som dosť bohatý človek. Mám svoje roky, ale 40 rokov sme s manželom veľa šetrili, aby sme mali na starobu. Pred pár rokmi sme predali aj náš starý byt a na nedostatok financií sme sa nemohli sťažovať. No Tadeusz bol dobrý človek, ale pred rokom zomrel a ja som zostala sama. Teda, nie celkom sama. Mám predsa deti a vnúčatá.
Ale na druhej strane vidím, akí sú. Keď neprídu za mnou, hovoria len o peniazoch, peniazoch a rastúcich potrebách. Je pravda, že mám mäkké srdce a často im pomáham, a na tom ešte nebolo nič zlé. Žiaľ, zjavne to preháňajú. Mám dojem, že jediné, na čom im záleží, sú moje peniaze
Počítajú s tým, že po mne dostanú dedičstvo? No, počítajú s tým.
Už niekoľkokrát preháňali, že ak odídem, budú veľmi bohatí. Cítim sa hlúpo, keď to hovorím, ale už predtým sa pýtali na podrobnosti o tom, čo mám, a dokonca sa podelili. Pamätám si, že nedávno vnučka dokonca povedala, že za svoj podiel predá môj dom a kúpi si najnovšie auto. Nuž, budú prekvapení, lebo ja sa na druhý svet nechystám. A navyše som sa rozhodol, že im dám prísnu lekciu o tom, že sa starám len o svoj majetok.
Môj mladý sused, študent, ma často navštevuje, nakupuje pre mňa a rozpráva sa so mnou. Je to naozaj dievča so zlatým srdcom, a tak som sa práve jej rozhodol odkázať celý svoj byt a všetko, čo mám. Rodina, ak jej tak veľmi záležalo na mojom majetku, sa mohla zachovať inak, mohla to urobiť lepšie.
